Konal sa zraz v Trutnove v roku 2002. Viac info a foto nájdete v článku
FORD - TRUTNOV 2002
termín: 21.09-22.09.2002
miesto: Radvanice, Malé Svatoňovice
realizačný tým: PAVEL PROUZA & FORD CLUB LIBEŇ

Tohtoročnú forďácku sezónu v ČSSR ukončili forďáci z Libne. Taktovku im udával Pavel Prouza, pohodový týpek, ktorého organizačné schopnosti a správna parta podivínov (pan SNB, Usáma..."autopes"...) okolo neho dávali tušiť, že sa je na čo tešiť. Pre tých čo to nezažili na vlastnú kožu, bude možno ťažšie pochopiť o čo na takýchto akciách ide....snáď Vám pomôže pár zaujímavých fotografií.
Domáci spálili prvé litre benzínu a ohrievanej medoviny už v piatok večer. Ja som si 400km štreku s Jankom v Capri vychutnal za ešte krásneho počasia v sobotu ráno resp. doobeda. Keď sme dorazili na miesto činu (ktoré sme mimochodom našli úplne náhodou!!), chvíľu sme sa nevedeli zorientovať - okolo nás sa motal neistým krokom pan SNB - jak ho domáci volali (mal orig. komoušsku uniformu ZNB), k tomu na nás mávali všade prítomní hasiči, ktorí svoju úlohu zohrali neskôr. A to sa už oproti rútilo stádo alias malý uvítací výbor na čele s MIKIM (čau Miki) a už sa do nás liali prvé Krakonoše, ktoré vzápätí vystriedal osvedčený Gambrinus a Pilsner. Ako čas letel, zrazu som začul v amplióne svoje meno, čo znamenalo len jedno....závod v plechovke na štyroch kolesách po rozbahnenom poli (už viem čo je to autokros!)...blato, blato, blato...Po tomto adrenalíne nasledovala ďalšia show. Dve družstvá , dve auta a proti ním čas. A cieľ?? , ktorý mančaft (ale boli tam aj baby) prvý doslova a do písmena zošrotuje svoje auto ten vyhráva (fakt mrknite si fotky fotky...).Snáď žiaden Seat a Wartburg klub nebude na nás naštvaný...
Po tomto heroickom výkone sa to čo zostalo z áut polialo ako inak benzínom a škrk......a tu sa dostali na radu už spomínaní hasiči, ktorí predviedli svoju zručnosť (pokým oni hasili, pár šikovných im poza chrbát do ohňa prikladalo..). Nakoniec ko to už býva zvykom len v rozprávkach a na ford zrazoch, všetko dobre dopadlo oheň sa uhasil a my sme išli hasiť smäd a hlad do pár kilometrov vzdialenej základne. Každý kto sa tam dostal s vlastnou károu by mal nabudúce dostať zelené tričko UWE RAABA za vrchársku prémiu (touto cestou sa ospravedlňujem môjmu autu za to utrpenie).
V horskej chate - nazvime ju "Turist", už na nás čakala ohrievaná medovinka a...hmm večera?....no niečo to už bolo.. a kto bol hladný, sa snáď najedol... :)))
Áno samozrejme že sa rozdávali aj ceny, od dosky na klepanie mäsa cez rôzne druhy destilátov až po cenu prvú a pozor veľmi originálnu: pravé vojenské nosidlá....
Samozrejme, že veselo bolo až do skorých ranných hodín, keď sme zalomili, aby sme opäť ráno vstali a pár "vyrovnávačkami" sa dali dokopy a na obed vyrazili na cestu späť do garáží.....
Nezabudnite na fotky, tie nájdete tu