Neviem či si mám gratulovať, ale kritika do vlastnách radov za minulé sezóny asi padla na úrodnú pôdu. A tak sa tento rok na Ralsko vydalo rekordných päť slovenských posádok. Z Blavy sme vyrazili navečer a po 130km sme pribalili do vleku aj brnenskú Granadu Turnier, ktorá viezla high society z Fordeveru. S pribúdajúcimi kilometrami, klesala nielen ručička palivomeru ale priamou úmerou aj ortuť teplomeru. Ešteže poľná kuchyňa z Libne makala na 100% a teplý guláš "Jakovloni" nás vrátil do reality a začali sme rozoznávať potácajúce sa trosky, ktoré kalili už od obeda....:) Tento rok nám české rosničky nadelili riadného zmrzlinára, ráno to padlo tesne k nule a tak nás zachraňoval grog a turek. Celodenný plán je už roky osvedčený a tak nebolo čo riešiť. Fordy sa radili na štartovaciu lajnu podľa kubatúr a šprintovalo sa ala MAD MAX. Nasledoval ešte paralelný slalom a ďalšie atrakcie. Po letisku sa jazdilo po celý deň až do hlbokej noci...Senzačne očmudený od zhoretých gúm a večernej vatry sme po vyčerpávajúcom dni zaľahli do kombíka, ktorý som musel pár krát v noci zahriať aby nám nezmrzli zipsy na spacákoch. Doobeda sme sa pozvolna dali dohromady a vyrazili na cestu domov. Okrem toho nás na D1 takmer sfúklo s cesty Lamborghini Diablo, tak nám na Vysočine dali na frak aj snehové prehánky. Turnier je však borec zrazmi ostrieľaný , takže sme sa pohodlne doplavili až do garáže...
Budúci rok sme tam opäť, aj keby boli záveje....a teraz sa pokochajte fotkami.
