Camping - 2003 (DE)

zraz Fordov - Schotten 2003 (DE)

termín: 23.07-25.07.2003

miesto: Camping (DE)

....pokračovanie v reportáže z Kolína ...

Po Kolínskej chuťovke vo fabrike Ford, sme mali ešte dva dni k dobru do druhého zrazu, ktorý sme mali v pláne navštíviť. A tak zostávalo nájsť si vhodné miesto na načerpanie síl na víkendovú akciu. Vďaka mape, ktorú sme vyhrali v tombole a bravúrnym navigačným schopnostiam Barborky, sme za hodinu jazdy z Kolína smerom na Bonn našli v kopcoch členité jazero. Jeho obvod lemovali campy a dedinky, takže nebol problém nájsť miesto na prečkanie času do zrazu. Zvolili sme camping Waldenburg. Za 21Euro na deň (auto, stan, 2os.) sme dostali na terasovitej lúke jedno "poschodie", k dispozícii: samoobsluha, WC, sprchy, kuchyňa, mraznička, športové náčinie,... To nám bohato stačilo a jediné čo narušovalo pohodu v kempe boli nočné prehánky a búrky. Porovnávať kvalitu zo slovenskými či českými campami v danej cenovej skupine nemá zmysel (viď. kvalitu obsluhy v Baldovci v.r.2002).

Dva dni ubehli ako voda z búrok čo sa nad nami prehnali a nastal čas kedy sme zdvihli kotvy a vyrazili smer Schotten-Rainrod. Cestou sme zhodnotili miestu kultúru a pestrosť stavebných štýlov na nemeckom vidieku.

Do Schottenu sme prišli okolo tretej poobede a aj vďaka vyznačenej trase sme ľahko našli miesto zrazu. Obavy z toho, že budeme opäť prví sa rozplynuli vzápätí po vzhliadnutí lúky obsypanej fordkami. 18Euro a štartovné číslo 049 nám vravelo pane. Nemci sa snažili aj o design zrazu a radili nás do šíkov s uličkami na prejazd. A tak sme sa z ničoho nič ocitli vedľa dvoch posádok v štýle Al Bundy (seriál Ženatý se závazky). Spočiatku komicky zladená skupina nemčúrov bola ako tak v pohode, ale na popoludňajšom slku padli prvé pivá a z útrob ich auta sa spustili šlágre nemeckej hitparády 90`rokov, a dokola o isté. Takéto veci fakt nemusím. Stavbu a zbalenie prístrešku sme mali dokonale nacvičenú a tak ako sme sa rozložili tak rýchlo sme sa aj zbalili. Samozrejme, že nie na cestu domov. Zraz bol na ploche niekoľko hektárov, takže sme si našli vhodnejšie miesto. Ako plynul podvečer do areálu prichádzali fordy v početných skupinách a modely od a po z. Pre človeka zvyknutého z našich pomerov, keď prídu na zraz dve skupiny áut zo susedných klubov, to bol veľmi zaujímavý pohľad. Nebolo výnimkou, že si majiteľ nového Mondea, Focusa či Transitu priviezol na vleku zároveň Escort RS2000, okruhovú Fiestu a pod. Oproti Bielefeldu bol rozdiel v počte áut jasný. Podľa organizátorov 300 vozidiel +- a rmin. raz taký počet ľudí. Zoberte kalkulačku vynásobte počet áut krát 18Euro, pripočítajte sponzorov o ktorých nie je núdza, predaj ND, firmy na airbrush, gravírovanie do skla, leštenie karosérii, predaj modelov, občerstvenie, obrovský párty stan s pódiom a DJ, všetko to zrátajte a máte zraz z veľkým "Z".

Zabudnite na rallye, šprinty. Tu sa boduje najkrajší kus z každého modelu (Escort MK1-MK7, Taunus 1-3,Capri 1-3, Focus, Sierra, Transit.....), meria sa najhlučnejšie audio a výfuk, najkrajší lak či audio montáž. Dovedna asi 40 kategórií. Celý deň sme behali od auta k autu a nestíhali meniť filmy vo foťáku. Ťažko to všetko opísať, ale čo ste chceli nájsť to ste našli. Nemci sú naozaj fanatici a každý chce byť naj. Niekedy to zdokonaľovaním a tunovaním iba zhovadili, ale to boli výnimky. Hitom sú DVD autorádia a domáce kiná v aute, na type a roku výroby Fordu nezáleží. K nášmu stanu sme sa dostali až popoludní asi 2hod pred uzávierkou bodovacej súťaže. Spočiatku som váhal ale nakoniec som aj ja otvoril kapotu a dvere. Prvých 15min som bol neveriaci Tomáš, ale potom som pochopil, tu sú ľudia naučení obdivovať, hodnotiť a zároveň sa nedotýkať či liezť Vám do auta. Skrátka diskrétny odstup. Mietla ich aj naša ešpéteztka (SK). Chvíľu sme boli švajčiari, potom škandinávci či slovinci. Niektorí si mysleli, že ČSSR je stále náš spoločný štát. Sme sa zasmiali.

Večer o 20.00h sa začal program v párty stane, kam sa pri hromade smädných krkov vpratali aj tri autá v štýle LOW-RIDER a predviedli tanec na dvoch či štyroch kolesách. Paráda, stačí raz vidieť live ako sto krát čítať v časákoch. Nasledovala párty, živé kapely a DJs až do rána....ľudia sa bavili ako vo Wetten das s Thomasom Gotschalkom. Skrátka nemci aj keď sú škaredý (99%) a tlstý (95%) sa vedia baviť a strhnúť dav na svoju stranu.

Ranným a zároveň posledným bodom zrazu, bolo odovzdávanie cien pre najlepších. Vo viac ako dvadsiatich kategóriách (best Capri, Escort, Puma, Taunus, Transit, Fiesta,Granada,Scorpio....atď, najlepšie lakovanie, hudba.....) sa ušlo miesto aj mne. Vyhrali sme v kategórii "Weiteste anreise" čo v preklade znamená "Najväčšia vzdialenosť" v ktorej sme z 970km tromfli aj rakúsku posádku na jedinej Cortine MK2 z jej 600km vzdialenosťou. Inak bola to jediná Cortina, ktorú sme v Nemecku vôbec videli. A aby toho ešte nebolo dosť, ovácie a potlesk vyše 500 ľudí som si vychutnával ešte raz, pri preberaní poháru za 3.miesto v kategórii "Najlepší Taunus". A to som kapotu na Turniere (mimochodom jediného na zraze) otváral až hodinu pre záverom bodovacej súťaže. No nabudúce sa polepším a pôjdem po zlate :))

Ešte sme popri balení na cestu domov stihli nakúpiť pár vecí na od zázračného dedka, ktorý sa vynoril zo zeme a zrazu stál pri kombíku a z kufru malej Fiesty vyťahoval originálne diely, ako esá z rukávu. Napokon sme to ukončili kúpou 1000 dielneho puzzle Capri RS3100, ktoré už zdobí stenu mojej izby.

Cesta domov ubiehala hladko a bez problémov a takmer 1000km nám ubehlo medzi šiestimi valcami za 10 hodín. Doma je len doma a po 2500km výlete som si vydýchol a poďakoval sa pánovi Taunusovi sa perfektne a bezchybne odvedenú prácu. Špeciálne ďakujem patrí Barborke za jej bezchybnú navigáciu a výbornú spoločnosť na výlete.

Fotky zo zrazu nájdete tu